Hlasovanie členov SAEŠ rozhodlo, že sa novým trénerom slovenského národného tímu v hre Dota 2 stáva Eduard Winkler. Bude mať na na starosti výber, prípravu a nomináciu hráčov. Ešportová scéna sa teda stáva jednoznačnejšou. Aké úspechy má Eduard za sebou? Kto to je? Čítajte ďalej…
Eduard Winkler – manažér tímu Hippomaniacs,
ktorému len o vlások ušla účasť na jednom z najväčších eŠportových turnajoch – The International 2019, nám odpovedal na pár otázok.
Redakcia SAEŠ: “Ahoj Eduard, som veľmi rád, že ťa môžeme vyspovedať. Mohol by si sa takto na začiatok v rýchlosti predstaviť?”
Eduard Winkler: “Som ženatý, mám 36 rokov a 3 krásne deti. Obchodujem s gamingovými produktami a manažujem tím Hippomaniacs. Mám rád prírodu a snažím sa žiť, čo najviac ekologicky. Nemám auto, chodím verejnou dopravou 😊.”
Ktoré ešporty alebo hry ťa okrem Doty 2 bavia?
E.W.: “Bavia ma stratégie. Mám rád série Civilization a Heroes of Might & Magic. Ale hrávam aj Dota 2 Underlords.”
Koľko rokov sa zaujímaš o MOBA hry?
E.W.: “Najskôr som sa (v roku 2016) dostal k sponzorovaniu a pomáhaniu Dota 2 tímu a až neskôr som sa dostal aj k samotnej hre. Nehrávam veľmi často, pretože nemám toľko voľného času. Ak ak niekedy hrám Dotu 2, tak Turbo mód.”
Aká bola tvoja prvá spomienka s Dotou?
E.W.: “Keď sme zostavili tím a rozprávali sme o hre. Ja som sa snažil zorientovať a pochopiť princíp hry a aké taktické prvky v nej sú.”
Hrával si aj Dotu 1?
E.W.: “K Dote 1 som sa párkrát dostal cez Warcraft 3 počas RETRO hraní, ktoré sme organizovali ešte v obchode ciernydrak.sk. Bolo to pre mňa dosť komplikované stavať nejaké itemy. Veľa času som pri tom nestrávil.”
Prečo si sa prihlásil na post trénera národnej reprezentácie Dota 2?
E.W.: “Ako viceprezident SAEŠ sa snažím pomôcť ešportu na Slovensku a Dota 2 je pre mňa oblasť, v ktorej by som mohol výrazne pomôcť. Očakávam od toho reprezentačné úspechy na medzinárodnej scéne, ktoré nám pomôžu v zväze k lepšiemu financovaniu. Tým pádom môžeme zlepšiť podmienky na našej scéne viac ako doteraz.”
Ako dlho si koučoval tím Hippomaniacs?
E.W.: “Je to už viac ako 3 roky. Aj keď zo začiatku som tím veľmi nekoučoval spôsobom, ako si väčšina ľudí predstavuje. Išlo skôr o softskillové koučovanie, posúvanie sebavedomia hráčov, apelovanie na taktické stranku. Snažil som sa, aby boli tréningy efektívne. Teraz už mám aj viac prehľad v hre. Pozerám sa na štatistiky zápasov hry a vidim cez to viacero pozitívnych vecí, ale aj vecí na zlepšenie.”
Aké sú tvoje úspechy ako tréner Dota 2 tímu?
E.W.: “Najväčší osobný úspech v tomto vnímam asi to, keď som zostal na koučovanie tímu Hippomaniacs sám (asi 4 až 5 mesiacov po založení) a začal som sa viac venovať tímu práve tou softskillovou taktikou. Vtedy sme na našej domácej scéne skoro nikdy neprehrali. Tím bol oveľa sebavedomejší a vtedajšiu konkurenciu sme bežne porážali. Bolo to, akoby sme sa posunuli o jednu alebo dve úrovne vyššie len za pár týždňov.”
Je ťažké byť v pozícii trénera a pozerať sa na svojich hráčov bez možnosti zasiahnutia do hry?
E.W.: “Nie je. Nesnažím sa kontrolovať každú situáciu. Pozerám sa na hru ako na taktický boj. Nie som jeden z tých, ktorý tím odpíšu hneď po začiatku hry. V hre je množstvo mechaník ako sa dostať naspäť do hry. Niekedy je prehra to najlepšie, čo sa tímu môže prihodiť. Núti ich to posúvať sa ďalej a zlepšovať sa. Môže to pôsobiť aj demotivujúco, no je to potom už na každom hráčovi, ako to zoberie.”
Je dôležité mať ako tréner s hráčmi dobrý kamarátsky vzťah alebo je treba byť striktným trénerom?
E.W.: “Sme na jednej lodi. Robíme to všetci skôr dobrovoľne a hráči sa snažia splniť si svoj sen. Nebolo by odo mňa fér, kebyže im to znepríjemňujem. Je to predsa hra a to znamená zabava 😊.”
Pár posledných slov, ktoré by si chcel odkázať hráčom a možným budúcim trénerom?
E.W.: “U nás je málo cieľavedomých hráčov, skôr sú v Čechách. Pár je ich aj tu, no je dôležité za cieľom ísť a urobiť pre to viac, ako sú zvyknutí.
Ako sa hovorí, všetko úžasné sa deje za hranicami našej komfortnej zóny. To je miesto, kam musia chodiť. Znamená to v skratke robiť aj veci, ktoré im nie sú príjemné.
V Dote je to napr. hrať hrdinu, ktorý im nejde, trénovať last hity niekoľko hodín, učiť sa po anglicky a snažiť sa dostať do zahraničných tímov. Tiež je dôležité trénovať rozumne, keď niekto trénuje 10 hodín denne, no na nič sa nesústredí, je to skôr, že sa 10 hodín hrá. Ak 10 hodín niekto cielene trénuje napr. 2-3 hrdinov s rôznymi protivníkmi a rôznymi itemami, vie sa naučiť oveľa viac. Tiež príprava na hru alebo turnaj sa u nás (na Slovensku) veľmi podceňuje. Veľa hráčov pristupuje k hre naozaj nepripravene. Vidím to aj počas turnajov, kde hráči nemajú koncentráciu a nedržia sa taktiky. Na začiatku hry sa začínajú baviť, že čo zahrajú. To sú všetko dôležité veci, ktoré rozhodnú hru ešte pred jej začiatkom.”
Ďakujeme za rozhovor, držíme palce a prajeme veľa úspechov na domácej a svetovej Dota 2 scéne!